Karbonová sága Dušana Demoviče – díl druhý

Pokud jste červencový článek nečetli, a nemáte tak představu o prvních Dušanových výtvorech, udělejte to nyní – článek najdete jej zde. Nedoporučuji vám to z toho důvodu, abych si zvýšil čtenost Přibližovadel (i když to mně také nevadí…), ale proto, abyste si mohli udělat představu, jak velký krok v konstrukci Dušan Demovič ani ne za půl roku udělal.

A tento článek pak samozřejmě doporučuji všem příznivcům koloběžek, ale zejména těm, kteří si myslí, že vlastní „bastlení“ koloběžek je sranda. Není… a Dušan by o tom mohl povídat. Vlastně povídá už nyní.

Dušan Demovič: Postav si karbónovú II

V prvom článku o karbónových kolobežkách podľa vlastného návrhu, som sa venoval stavbe dvojice „rámových“ strojov. Prvý prototyp bol z uhlíkových 30mm trubiek, druhý z 20mm trubiek. Kolobežky boli a sú funkčné, ľahučké a aj dostatočne pevné… niečo tomu však stále stále chýbalo. Jednoducho neboli (a stále nie sú) pekné… :-)

Dizajn

Ja viem, estetické hľadisko je prísne subjektívne a to, čo sa niekomu bezhranične páči tak môže byť druhým až nekriticky „sfúknuté“. Niekto preferuje strohé a jednoduché tvary, iný si rád potrpí na dizajnové „kudrlinky“. Existuje však určitá… no nazvime to forma či tvar, ktorá dokáže osloviť väčšinu pozorovateľov. A také čosi som hľadal.

Chcel som nájsť tvar kolobežky, pri ktorej sa budú ľudia spontánne zastavovať a obdivovať ju. Jedna vec je však zámer, druhá ten tvar nájsť. V mojej cyklistickej minulosti, kedy som sa tak amatérsky venoval dizajnu, som mal naštudované mnohé profesionálne výtvory. Niektoré z nich sú skutočné klenoty a obdivujem ich dodnes. Všimol som si, že najviac ma vedeli zaujať karbónové časovkárske špeciály s kolesami s extrémne vysokým profilom s  výraznou bočnou siluetou rámu. Tam bola teda prvotná inšpirácia.

Druhou, a nemenej silnou bol podobne ladený stroj od jedného nemeckého staviteľa, ktorý sa primárne venuje karbónovým „lehocipedom“ (ak by náhodou niekto nevedel: typ bicykla kde sa leží na sedačke a pedále sú úplne vpredu).

Konštrukcia

Je viacero staviteľov, ktorí sa venujú karbónovým kolobežkám a svoje stavby po technickej stránke realizujú ako laminovanie na penové jadro. Je to síce pomerne jednoduchá cesta, ale výsledkom je uhlíkový monokok nie príliš zaujímavého tvaru skrútenej rúry. Navyše môj návrh rátal s minimálnou hrúbkou nášľapu , takže musela byť zvolená iná technológia výroby.

Prvý výber padol na štvorcový profil 20 × 20 mm s vláknami orientovanými po dĺžke, ktorý sľuboval celkom zaujímavú pevnosť v ohybe. Pri testovaní dvojice profilov sa mi pevnosť na stupátko zdala dostačujúca, teraz už viem že lepšie by bolo použiť tri či štyri profilované rúry.

Nosná časť zadnej vidlice je takisto zo štvorcového profilu, predná časť rámu až po hlavové zloženie je zo zbytkov 20mm trubiek z predchádzajúcich stavieb. Túto subtílnu karbónovú kostru som vypenil izolačnou penou a brúsenie do definitívneho tvaru mohlo začať.

Pod prvú vrchnú vrstvu najbežnejšej tkaniny som ešte natiahol zopár rowingových výstuží na jemne prebrusil a pripravil povrch na finálnu vrstvu. Tá je tvorená tenučkou 24K „spread tow“ vrstvou. Známejšia možno bude pod obchodnou značkou TeXtreme®, ale v princípe je to lisovaná tkanina s nízkou gramážou s veľmi zaujímavým šachovnicovým povrchom.

Samostatnú, a pomerne „veselú“ kapitolu by si asi zaslúžilo finálne lakovanie, ktoré prebehlo v mnohých ťažko predvídateľných fázach. Od známeho bicyklového výrobcu som totiž odpozeral lesklé nápisy na matnom povrchu. Tak som si dal vyrobiť nálepky, nalepil na lesklý povrch a prestriekal matným lakom. Lenže „ejhle…“ zmatňovacej prísady bola asi málo, takže kontrast nevýrazný a nápisy slabo čitateľné. Obrúsil som opäť celý rám na jemno, nalepil ďalšiu sadu bielych nálepiek a rozhodol som sa celé to dať do tvrdšieho matu. No podarilo sa mi „prestrelit“ pomer, a perfektne nalakovaný rám mi pri schnutí začal zaťahovať do opálového, až mliečneho závoja… :-( Padlo veľa šťavnatých slov, až som sa obával že sa niekde pod strechou dielne objaví anjel od televízneho Bohouša so slovami: „Dušane…, ku*va se neříká…“. A tak celá procedúra mohla začať odznova: brúsenie, nálepky, lakovanie. No našťastie do tretice vyšlo aj lakovanie a na výsledok sa už dá pozerať.

Kolesá, brzdy

Ani v tejto oblasti nákupu už hotových dielov ma neobišli veselé príhody. Kolesá z taiwanskej produkcie sa mi ponúkli v maili samé vo forme 24hodinovej zľavy, ktorá už vyzerala naozaj zaujímavo. Prvý problém nastal pri objednávaní dvoch predných kolies, pretože predajca ešte v živote nepočul o 28 × 28 kolobrnde. Až po odoslaní niekoľkých obrázkov sme sa pochopili a zásielka s príplatkom za bezcolné vybavenie bola odoslane v rámci dvoch dní. Aké bolo moje prekvapenie, keď mi došiel „liebesbrief“ z colného oddelenia pošty že sa na mňa tešia, že by ma radi videli a že si mam doniesť veľa peňazí… :-( (padlo zopár slov a zase som si spomenul na bohoušovha anjela pod strechou).

Rozhorčený som napísal Taiwancovi že WTF???, ale údajne od neho to odišlo nastavené správne a že sa ospravedlňuje a že príplatok za bezcolne posiela obratom naspäť. No aspoň že to! Colnicu už hádam nejako vybavím. Tam nastali ale iné „veselosti“. Chceli odo mňa okrem kopy papierov aj tzv. antidumpingove clo, ktoré činí „púhych“ 48 % z deklarovanej hodnoty výrobku, ktoré sa pripočítajú k cene výrobku. Z toho sa vyrátava 21 % DPH, aj ta sa pripočíta k cene, a z toho všetkého sa vo finále vyráta ešte 10 % clo. No úžasná metodiky výpočtu ktorá by mi cenu kolies zdvojnásobila! Tak hneď z fleku im hovorím že nech to pošlú naspäť, pretože nie som ochotný toľko administratívnych poplatkov zaplatiť. No zrazu už nebolo treba platiť antidumping, a nakoniec stačilo len obligátne DPH a clo.

Ako kompenzácia sa mi podarilo na nemeckom eBay vydražiť nové hydraulické Magury s dvojtretinovou cenou oproti obchodu. K tým brzdám ešte jedna poznámka. Možno si ešte niekto spomenie, ako som v minulom príspevku ohŕňal nos nad kombináciou klasickej cestnej brzdy a karbónového ráfika. Zhodou náhod a cenovo výhodných ponúk som donútený akceptovať aj takúto kombináciu aj u tejto mojej kolobežky. Nefandím tomu, je mi to stále proti srsti a keď raz narazím na kolesá s vysokým profilom a nábojom na kotúčovky za dobrú cenu, nebudem váhať ani minútu.

Záver

Dielo dokonané, zverejnené a podľa ohlasov odbornej verejnosti aj celkom dobre prijaté. Už len vyčkať na pekné a príjemné počasie a môže sa ísť testovať na dunajskú hrádzu. Viem že tam s takýmto strojom budem úplne sám, ale tak nejako cítim v kostiach že za päť, desať rokov, tam možno aj bude viacej kolobežiek než bicyklov. A mnohé z nich karbónové! :-)

Po uzávěrce

Dušan ještě dodatečně poslal dva technické údaje:
Hmotnost rámu 1,8 kg
Celková hmotnost 5,8 kg (díky poměrně těžkým kolům s vysokým ráfkem)

Karbonová koloběžka Dušana Demoviče

[Ukázat prezentaci]