Karbonová sága Dušana Demoviče – díl třetí

Právě čtete třetí pokračování karbonové ságy Dušana Demoviče. Není pochyb o tom, že jeho koloběžky vás velmi zaujaly už v předešlých dvou dílech (zde a tady). Oba díly mají de facto shodnou – a výbornou – čtenost, ostatně 2. díl se umístil v Top Ten nejčtenějších článků za rok 2017 na 4. místě. Takže se pohodlně usaďte, a začtěte se do Dušanovy zvučné slovenštiny…

Dušan Demovič: Karbónové kolobežky „po třetí“

Veľmi ma potešilo dobré umiestnenie v rebríčku čítanosti na tomto portáli. Pevne verím, že som mnohých inšpiroval, pretože pri troche zručnosti je možné sa dopracovať aj k celkom zaujímavým výsledkom. Dnes, už dva roky po uverejnení prvého dielu je vlastne s kolobežkami všetko úplne inak. A o tom bude dnešné, pravdepodobne na dlho aj posledné pokračovanie seriálu.

Ultima Cross

Ako si spomínate, moja prvá stavba bol pomerne jednoduchý rám z uhlíkových trubiek lepený do tvaru plochej rebríkovej konštrukcie. Konfigurácia kolies 28/20″ bola na začiatok dostatočná aj na cestu, ale ďalšie dva prototypy vytlačili „blackbirda“ (ako mi túto kolobežku familiárne nazval môj kamarát Fokel) na okraj záujmu. Teda, nie že by som ten záujem stratil úplne, kolobežku som využíval na každodenné jazdenie do práce.

Prelomovým momentom boli rakúske majstrovstvá v Cross kolobehu na Mittelbergu, kde som síce mal najľahší stroj, ale hladké slicky a jedna ráfková brzda neboli príliš kompatibilné s ťažkým bahnitým terénom. Navyše cestná vidlica mala asi 2mm medzeru k behúňu pneumatiky. Aj napriek defektu a neustálemu „vyšpáravaniu“ blata z vidlice som preteky dokončil, ale tu padlo rozhodnutie prestavby na terénnu kolobežku. Prvou podmienkou boli dve funkčné kotúčové brzdy, druhou drapákový dezén na oboch kolesách a treťou MTB vidla s väčším priestorom medzi dezénom a „rozkrokom“. Rám ako taký zostal bezo zmeny, ak nerátam nalepenie a zalaminovanie držiaku zadného prasiatka.

Aj napriek 28″ veľkosti predného kolesa sadla 26″ MTB vidlica do rámu ako uliata. V kombinácii s cyklokrosovým obutím Mitas X-road som mal prednú časť vyriešenú. Dozadu stačilo objednať 20″ MTB pneumatiku s terénnym  dezénom „ Little Joe“ . Malý a ľahký brzdový kotúč o priemere 140 mm sa ukázal na 20″ koleso ako dostatočná voľba. Nakoľko do práce jazdím aj v daždi, ľahký karbónový blatníček bol zároveň aj povinnou výbavou. Vďaka dlhšej prednej vidlici vzrástla svetlosť stupátka na 9 cm vpredu a 7,5 cm vzadu, bude podľa mňa tak akurát na divokú jazdu lesom. Biele hydraulické brzdy Formula sú nielen zladené so zbytkom kolobežky, ale aj ľahké, silné a presne ovládateľné. Poslednou zmenou bolo nalepenie nálepky Ultima Cross, lakovanie a následné váženie, ktoré „hodilo do pľacu“ celkom zaujímavú hodnotu: 5,89 kg.

Ultima Eifel

Ak teda dodržím „firemnú“ líniu názvoslovia, môj druhý prototyp je aj po prestavbe jednoznačne definovateľný priestorovou trubkovou konštrukciou. Prezývky ako žeriav či eifelovka nie sú žiadnou urážkou. Rám, hoci nie príliš príťažlivý pre oko, je veľmi pevný „do stúpatka“, ako aj tuhý v torznom namáhaní. Na letných majstrovstvách Európy v Salzburgu, kde bol osadený ultraľahkými galuskovými ráfikmi, získal dve medaile, a to zlatú v kategórii uphill-veteráni a striebornú v kategórii maratón-ženy.

Do kopcov je v tejto konfigurácii síce vynikajúci ako naozaj extrémne ľahký stroj (4,6 kg), ale v zjazdoch bol nepoužiteľný, pretože netopierie kolesa nemajú takmer žiadnu zotrvačnosť a čo nadbehnete dohora, rýchlo stratíte v zjazde. Preto som sa rozhodol ísť do univerzálnych 50 mm vysokých karbónových kolies Equator. Zadné koleso s orechom som si dal bez zaváhania prepliesť na predné kotúčové, pretože špalkami tlačiť do karbónových ráfikov sa mi už jednoducho prieči. Osadenie takto vysokých a tuhých kolies 24mm galuskami Tufo pri nafúkaní na povolený tlak, vytvára veľmi pevnú a doslova tvrdú kombináciu, ideálnu na rýchle výjazdy po hladkom asfalte. Do kopca sú Equátory príjemným kompromisom, v zjazde sa svojou zotrvačnosťou takisto nedajú zahanbiť. Proste taký univerzálny setup na tréning či rýchly závod.

„Rajdy“ sú opäť vyrábane podľa mojej predstavy o pohodlnej ergonómii a sú laminované z narezaných dvoch kusov. Osvedčené brzdy Formula sú v počte jeden kus a to rovno v limitovanej edícii s reguláciou odskoku obloženia v červenom eloxe. K tomu je farebne doladený aj nitovaný kotúč. Celková hmotnosť Ultimy Eifel sa ustálila na pekných 5,46 kg.

Ultima Aero

Môj dizajnérsky top, na ktorý som tak trochu aj hrdý, budí stále pozornosť všade tam, kde prídem. Dokonca sa táto kolobežka dostala aj na dizajnérsku súťaž medzi produkty šperkárov, architektov či iných umelcov. Ani u tohto môjho tretieho prototypu však neobišli zmeny naprázdno, pretože ako som písal v minulej časti, brzdenie do karbónových ráfikov, navyše plášťových, je nielen zlé ale dokonca až nebezpečné. Pri intenzívnom brzdení hrozí delaminácia karbónu z prehriatia a následná deformácia ráfika s explóziou duše. Netreba hádam ani zdôrazňovať, že od tohto momentu je stroj neovládateľný a pád neodvrátiteľný. Ja som zatiaľ pokope, takže rozhodnutie prerobiť „Aerovku“ na kotúč bolo viac než logické.

Prepletenie kolesa novučičkým stredom spravili v servise, ja som sa musel potrápiť s vidlicou. Pôvodná bola už upravovaná tak, aby vzhľadovo korešpondovala so zostatkom kolobky. Preto som sa rozhodol nevymieňať ju, ale len do dolnej časti vlepiť a zalaminovať karbónový držiak strmeňa. Pre zachovanie čo najčistejšej línie som hydraulické vedenie zapustil do hlavovej trubky, predstavca, ako aj riadidiel. Tie sú tiež pozmenené, znížené a odľahčené. Po týchto úpravách stúpla hmotnosť iba veľmi nepatrne, a to z pôvodných 5,8 kg na 5,84 kg v kotúčovej verzii. Aj tento stroj mal úspech na majstrovstvách Európy, kde získal bronz na maratónskej trati (veteráni).

[Ukázat prezentaci]

Ultima Light

Posledný celokarbónový výtvor z mojej dielne bol motivovaný dosiahnutím čo najnižšej hmotnosti. Ako si iste spomínate, v druhom odseku pri Ultime Eifel mi po prestavbe zostali ultraľahké kolesá s neuveriteľnou hmotnosťou 915 gramov za pár. S 205gramovými Tufami tie kolesa doslova letia do kopca. Škoda ich nevyužiť na môj ďalší projekt. Pôvodne bol plán ísť pod štyri kilá, čo sa však ukázalo ako ťažký oriešok.

Prvým experimentom bolo stupátko zlepené zo štyroch karbónových štvorcových profilov 20 × 20mm. Na svoju minimálnu hrúbku je dostatočne tuhé a neprehýba sa ani pod 130 kilovým chlapom. Problémom však je rámová stavba po hlavovú trubku, ktorá tým že je plochá, nemá dobrú torznú tuhosť . Ak už mala kolobežka 3,98 kg, tak stále jej chýbala potrebná pevnosť. Skúšal som viacero variant, ale žiadna z nich nezabezpečovala dostatočnú tuhosť. Pomohli až ploché pozdĺžne výstuhy vedené od spodnej časti hlavového zloženia až po stupátko. „Vďaka“ týmto neplánovaným úpravám sa hmotnosť celkom očakávane prehupla cez 4 kilá a ustálila sa na hodnote 4 345 gramov. Ako bude takýto extrémne ľahký stroj reagovať v bežnom nasadení ešte netuším, pretože najazdené ma zatiaľ 50 m po našej ulici.

Záver

Kolobežky sú proste fantastická vec. Vďaka nim som spoznal skutočne veľké množstvo vynikajúcich ľudí na akciách v Čechách, v Rakúsku či na Slovensku (zoradené podľa početnosti akcií… :-) ). U mňa navyše vybudili moju vášeň pre všetko karbónové na maximum. Je to jednoducho materiál budúcnosti, a mám pocit že ešte len čakáme na prevratné konštrukčné riešenia.

Ja som sa vďaka kolobežkám (a ich stavaniu) dostal aj kondične oveľa ďalej, než by to bolo možné behom či na bicykli. Prvé moje pokusy boli sprevádzane obavami či ma to vôbec udrží, teraz už riešim aerodynamický odpor profilu kolesa 50 mm verzus 88 mm, galusky verzus plášte, či použiť (pozor, nie navšíviť!) 8 barov alebo 10 barov. Zisťujem, že síce odporúčania sú mať na preteky čo najpevnejšiu kolobežku, ale menej unavený a v konečnom dôsledku pravdepodobne aj rýchlejší som na rovnakej trati na tej komfortnejšej a mäkšej verzii. Na lepšie pochopenie, ktorý smer je najoptimálnejší, sa chystám veľkým jarným testovaním, kedy sa na rôznych kolobežkách s rôznymi kolesami a tlakmi v pneumatikách, budem spúšťať dolu jedným a tým istým kopcom a merať dojazd až po nulu každej verzie. Asi až tam zistím, ktorá je tá najaerodynamickejšia a najrýchlejšia z tých mojich… :-)