Slovo „neúnavný“ zní – a má stejný význam – v češtině i ve slovenštině. Proč tento lingvistický úvod? Protože Slovák Dušan Demovič je nejen velmi zručný, ale také ne-ú-nav-ný stavitel karbonových koloběžek. I když v jeho případě by možná bylo příhodnější použít slovo zarputilý. Koukejte na další nádherné karbonky.
Dušan Demovič: Ultima Aero II, Ultima Light II a Ultima MAXXL
Pozrel som sa spätne na moje články o karbónových kolobežkách na tomto serveri, a takmer s hrôzou som zistil, že od minuloročného „června“ tu nebola žiadna zmienka o mojich kolobežkových stavbách. To môže budiť dojem, že už som sa vystrieľal z nápadov a nič nové do sveta kolobehu neprinesiem. Ale našťastie to nie je pravda, pretože kolobežky u mňa vznikajú priebežne a nie je ich málo. Tak nejako som od leta prešiel do takmer kontinuálnej výroby… :-)
Ultima Aero II
Krátko po odvysielaní televíznej relácie Inkognito, kde som vystupoval ako hobby výrobca kolobežiek, sa mi ozvala perfektne mlado znejúca fanúšička s objednávkou na karbónovú Ultimu s rozpočtom do tisíc eur. Síce som sa snažil vysvetliť, že len set karbónových kolies je skoro za polovicu, a že výroba plus materiál stojí ešte minimálne dvakrát viac, nepochodil som. Nástojčivo trvala na svojom že chce a potrebuje dizajnovú kolobežku v tomto štýle. Dohodli sme sa že budem sledovať akciové ponuky na kolesá, a keď sa niečo vyskytne tak tým môžeme začať. Svoje v tom celom zohrali aj jej pekné a nástojčivé oči ktoré na mňa hľadeli z jej profilovej fotky na FB.
Akciová ponuka prišla a hneď ako som ju preposlal mi volá, že tak teda objednávame. Kolesá prišli o tri týždne a ja som premýšľal ako znížiť náklady na stavbu. Vcelku elegantným riešením bolo použitie už postaveného rámu Ultima Light (článek zde) a prerobenie na „celokapotovanú“ verziu. A tak začala extrémne rýchla prestavba.
Vystužil som stupátko, medzi trubky natlačil penu a začal postupne brúsiť. Dve vrstvy bežného karbónu a jedna estetická z tenučkej Twill 18K tkaniny… pretože podmienkou boli „tie veľké štvorčeky“ na povrchu. Stavba vďaka hotovej kostre trvala niečo vyše mesiaca, a výsledkom bola celokarbónová Ultima II. Hmotnosťou je síce trochu vyššie (7,2 kg), ale zato pevnosť rámu je vynikajúca. Ešte pred odovzdaním sme s mojimi synmi kolobežku odskúšali v záverečnom kole Rollo ligy okolo priehrady Olešná, kde všetko fungovalo ako malo, a tak sa mohlo ísť na odovzdávku k šťastnej majiteľke. Nakoniec aj cena vyhovovala, aj keď som musel ísť takmer na úroveň výrobných nákladov. Ale veď viete… krásne modré očí urobia svoje :-)
Ultima Light II
Keďže som sa zbavil rámu z Ultimy Light, a synom sa dobre pretekalo na mojom výtvore na objednávku, vznikol priestor pre stavbu ďalšej super ľahkej mašinky. Tentoraz som ale použil úplne inú technológiu výroby. Mal som totiž už dlhšiu dobu vybrúsene XPSkove kopyto v tvare kolobežky, čo nahrávalo čisto mono-kokovej konštrukcii. Zadanie bolo 2 × 28″ s nosnosťou do 60 kg.
Postupne som obaľoval kopyto vrstvami tkaniny a vkladal vlákna v smere predpokladaného zaťaženia. Všetko to išlo obyčajnou mokrou technológiu so živicou a štetcom. Na miestach, kde musia byť spoje pevnejšie, som z dôvodu vyššieho pomeru vlákien ku živici dával strhávaciu tkaninu a miesta sťahoval pružnou páskou. Hlavová Tapered trubka bola nalepená natupo k rámu a spoj prelaminovaný niekoľkými vrstvami uhlíkovej tkaniny. Stúpatko má protišmykovú vrstvu z nastrihaného a neobrúseného rowingu, aký nájdete na nete pod názvom „forged carbon“.
Po poslednom brúsení vyskočila celkom pekná hmotnosť rámu, a tak som ešte pred lakovaním naňho zavesil moje ultraľahké galuskové kolesá. A čuduj sa svete, môj „čelindž“ s hmotnosťou pod 4 kg bol splnený. V tomto setupe mala kolobežka hmotnosť 3 970 gramov. No ale keďže sú to kolesá nepoužiteľné pre bežné pretekanie, osadil som vo finále na nalakovaný rám 50mm Equatory. Hmotnosť síce vyskočila na 4 520 gramov, ale i tak je to veľmi príjemne nízka hmotnosť. Čo sa týka pevnosti, rám v pohode unesie aj mojich 82 kg, ale ako som už písal vyššie, dimenzovaný je skôr na detskú hmotnosť.
Ultima MAXXL
Moja predposledná stavba je z úplne iného súdka. V dielni sa mi totiž váľali už dlhšiu dobu fatbajkové kolesá s 3,5″ cestnými plášťami, ale keďže bicykle už nepestujem, padlo rozhodnutie vyrobiť extrémnu kolobežku. Trubkový priestorový rám už je mojou klasikou, tak prečo ho nevyužiť aj tu. Chcel som však zachovať čo možno najštíhlejšiu stavbu, a tak okrem rámu som si vyrobil aj prednú vidlicu. Cieľom bolo čo najviac kopírovať šírku kolies, a nepretŕčať do bokov so žiadnou konštrukciou.
FAT kolobežku som skúšal od Kickbiku, ale pravdu povediac po sto metroch som mal narazené oba členky. Hmotnosťou som nemusel šetriť, pretože set obutých kolies má sám o sebe takmer osem kíl. Ale i tak hmotnosť rámu okolo 2,3 kg nie je k zahodeniu. Už pri záverečnom skladaní sa začala vynárať obludnosť celého projektu. FAT MAXXL je veľký, skutočne veľký. Na fotkách ani tak nepôsobí, ale vidieť ho naživo v akcii je skutočný zážitok. Tie šokované pohľady ľudí fakt stoja za to… :-)
Len ešte sa mi nepodarilo nájsť odpoveď na otázku prečo práve FAT kolobežka. Veď je ťažká, ide pomaly a človek sa na nej nadre ako kôň. To všetko je pravda, ale i tak sa po sérii štíhlych a ľahučkých závodničiek stáva tento FAT MAXXL mojou obľúbenou kolobežkou. Len tak na zmrzlinu či na pivo s kamarátmi :-)
Ak ste zaregistrovali že FAT MAXXL je predposlednou kolobežkou, čítali ste to správne. Poslednou, aktuálne dokončovanou stavbou u mňa v dielni je veľmi netradičná kolobežka. Prezradím iba, že ma oba závesy kolies v štýle Lefty a že bude aerodynamická. Viac snáď v samostatnom článku…
Další články o karbonových koloběžkách Dušana Demoviče
Vlastní karbonové koloběžky aneb Sú kolobežky ťažké? Postav si karbónovú…
Karbonová sága Dušana Demoviče – díl druhý
Karbonová sága Dušana Demoviče – díl třetí
Karbonová sága Dušana Demoviče – díl čtvrtý
Karbonová sága Dušana Demoviče – díl pátý
