V dosavadních šesti dílech své karbonové ságy představil Dušan Demovič více než desítku koloběžek. Ani jedna z nich není tuctová, všechny jsou specifické, a to i kdybych si odmyslel ten karbon. Když jsem však uviděl fotky nejnovějšího Dušanova stroje, spadla mně brada. Jak sám píše: „Teraz je čas na nejaký úlet.“
Dušan Demovič: Ultima Aero TT a Ultima light II
V duchu dobrej tradície priviesť na svet aspoň dve kolobežky ročne sa opäť ozývam s mojou poslednou prácou. Opäť je to karbón ale tentokrát trocha v extrémnejšom podaní. Však obyčajných kolobežiek už bolo dosť, teraz je čas na nejaký úlet.
Ultima Aero TT
Dlhšiu dobu som v hlave nosil predstavu o jednoramennom závese na kolobežke. Nejako ma stále priťahovala technická a aerodynamická stránka veci. Prezeral som si ako riešili rôzni cyklovýrobcovia svoje časovkárske stroje. Mohutné profily z bočného pohľadu, uzučké z čelného… to malo byt podstatou celej mojej stavby.
Ďalšou podmienkou bolo predĺžené stupátko, aby sa dalo v zjazde čo najviac poskladať do aero polohy. Dĺžka stupátka si vyžadovala podpornú vnútornú konštrukciu, čo výborne zastali dva karbónové profily pochádzajúce z hokejok. Hore k hlavovej trubke je vytiahnutá subtílna konštrukcia z tenučkých trubiek, ktorá drží aj hlavovú tapered trubku.
Samostatnou kapitolou sú lefty závesy a osky. Na dve súosé nosné uhlíkové rúrky bolo nalepených šesť klinovitých profilov, na ktoré boli navinuté závity uhlíkového rowingu, prestriedané pozdĺžne vedenými vláknami.
Tento karbónový kužeľ je vlepený do 12mm rovnako uhlíkového bloku, na ktorý sa priamo pripájajú – lepia už samotné trubky konštrukcie. Po vypenení a obrúsení do želaného tvaru sú ešte na takto zastabilizované hriadele napnuté ďalšie nosné povrchové pletence z rowingu. Koleso samotné drží na mieste dlhá skrutka s podložkou, ktorá ma na druhom konci zalepenú maticu. Pôvodné riešenie z originál Lefty kolies, kde celé koleso drží jedna masívna, no krátka skrutka na pravej strane, nie je príliš trvanlivé.
Servisáci majú bohaté skúsenosti z vytrhávaním závitov z hliníkovej origo Lefty vidlice. Nahrádzali to oceľovými vložkami, no o spoľahlivosti boli a sú stále polemiky. Tá moja, aj keď celokarbónová, nebola nijak komplikovane navrhovaná či počítaná. Bola to len jednoduchá práca s jasným cieľom a nejasným výsledkom. Ono nasimulovať namáhanie v celej oske by asi nebolo nijak jednoduché, lebo už len fakt že ľavé ložisko je uložené na priemere osky 25 mm a pravé 15 mm, vnáša asymetriu do celého závesu. Teraz, po odjazdení jeden a pol tisíca km, môžem s istotou povedať, že osky sú dostatočné pevné a tuhé.
Aby som nezostal nič dlžen svojím šialeným dizajnérskym predstavám, celá vidlica je predsunutá dopredu a tvorí jeden celok s riadidlami, kompjutrom a priestorom na fľašu. Rám kolobežky je extrémne plochý, a s prednou časťou vidlice tvorí v reze kvapkovitý profil. Na aerodynamické „schovanie“ kolena pri zjazde sú na ráme po oboch stranách rozšírenia.
Zadná vidlica, resp. iba jej ľavá časť ma identickú konštrukciu ako predok, a teda vypenenú subtílnu konštrukciu z karbónových trubiek potiahnutú tkaninou. Na tento rám boli prilepené aj výstuže z pletencov vlákien, ktoré otáčajú okolo uchytenie zadnej osky (na vnútornej strane ťahajú vlákna osku dole, na vonkajšej ju ťahajú hore – teda presne naopak ako bude pôsobiť sila pri záťaži), a všetky vlákna vedú popod stupátko až k prednej „nábežnej“ hrane rámu. Na zafixovanie a ochranu vlákien je na spodnú časť nalaminovaná hrubá tkanina so 45° orientáciou vlákien voči osi kolobežky.
Pri návrhu som uvažoval aj o centrálnom priestore pre cyklo počítač a fľašu zároveň. Priestor sa našiel v prednej časti vidlice. Oba komponenty sú zakryté spoločným krytom s aretáciou malým magnetom o stredovú skrutku krytky hlavového zloženia.
Povrchová úprava bola zámerne zvolená v pomerne komplikovane tvorenom povrchu z nakrátko nastrihaných vlákien uložených v všesmerovej orientácii, čiže chaoticky. Ono sa to môže zdať že stačí len jednoducho nasypať vlákna a zaliať živicou, ale pravda je taká, že je to mimoriadne prácny spôsob. S každým zväzkom vlákien prinášate nerovnosť, a keď je ich veľa, tak je veľa aj nerovností. Každopádne práca sa podaril a tento vzor najviac vynikne na priamom slnku kde hrá mnohými zaujímavými odleskami.
Kolobežka bola predstavená na Majstrovstvách Slovenska v Banskej Bystrici, kde obstála na jednotku. Odvtedy som na nej absolvoval zopár závodov vrátane ME v Račičiach, kde som síce len s úctou pozeral na stupne víťazov, ale nakoniec ani dve siedme miesta v kategórii veteránov nie sú zlé :-) Rozhodne to ale nebolo chybou kolobežky… možno aj vďaka nej som skončil na takom výbornom mieste.
Jedinou nevýhodou tejto stavby je slabšia torzná tuhosť, čo sa vlastne pri tak dlhej stavbe a zadnej lefty vidlici aj dalo očakávať. Ak sú v rýchlych zjazdoch aj nerovnosti, je lepšie na zadnej nohe pritlačiť pätu zboku na rám a preventívne vytvoriť oporu rámu a utlmiť prípadné kmity. Rovnako som si musel trošku zvykať na vyosené ťažisko na prednej vidlici, pretože 85% hmoty je uloženej vľavo od stredu. No to sú všetko veci ktoré patria k takýmto extrémne riešeným konštrukciám.
Ultima Light II
Pri stavbe extrémne ľahkej kolobežky pre môjho 13ročného syna som dal sľub aj tomu mladšiemu, že aj on bude mať vlastnú závodničku. Mal som v zálohe prednú vidlicu s 12mm oskou a dosť veľké množstvo 14mm a 16mm trubiek. Preto logicky padla voľba na osvedčenú priestorovú konštrukciu z lepených uhlíkových trubiek. K samotnej konštrukcii niet čo dodať, pretože je obdobná ako u terénnej, či fat kolobežky, ktoré už na tomto webe boli predstavené v predchádzajúcich článkoch.
Konštrukcia je celá lepená priemyselným epoxidovým lepidlom, najdôležitejšie a najviac namáhané uzly sú spevnené uhlíkovým rowingom. Nosnosť konštrukcie je odhadovaná na cca 60kg, aj keď spoľahlivo odnesie aj mojich 86 kg. Riadidlá sú z ešte mojej skoršej prestavby zlepené z viacerých kusov a rukoväte sú premiérovo potiahnuté pravou kožou. Brzda je použitá len jedna, a to Formula R1 v peknej bielej farbe.
Kotúč je zvolený vo veľkosti 160mm, čo si myslím že na ubrzdenie úplne postačí. Predný ráfik je o trošku širší a nesie 25 mm pneumatiku. Zadné koleso je z inej rady kolies a je vybavené ultraľahkým 24 mm vysokým profilom, a obuté je do galusky. Hmotnosť celej stavby vyšla na pekných 4 195 gramov. Potešiteľná je aj pomerne veľká tuhosť v torznom namáhaní, za čo môžem vďačiť hlavne trubkovej priestorovej konštrukcii.
A čo dodať na záver… myslel som si, že Aerovkou TT moje premýšľanie o konštrukcii kolobežiek skončilo. No nie nadlho. Pár týždňov po poslednom prelakovaní konštrukcie mi opäť začala myseľ lietať po ďalších nápadoch a nejakých nových riešeniach. V dielni mam poslednú karbónovú vidlicu, posledný balík 12mm uhlíkových trubiek a posledné aero rajdy, takže uvidíme kam ma to cez zimu zaveje. Možno že opäť do dielne… :-)
Koloběžky Ultima Aero TT a Ultima Light II 
