Již popáté se během ani ne tří let můžete na Přibližovadlech setkat s tvorbou slovenského mistra karbonu Dušana Demoviče. Tentokrát vám ale výjimečně nepředstavíme žádnou lehounkou karbonovou koloběžku, nýbrž… karbonový nosič. Na Kickbike rakouského koloběžkáře Guida Pfeiffermanna.
Dušan Demovič: Karbónový nosič na kolobežku
Popri práci s karbónom na kolobežkách som dostal šancu vyrobiť aj čosi z kategórie príslušenstva. Konkrétne známy viedenský kolobežkár Giudo sa na mňa obrátil s pomerne neštandardnou, a ako sa neskôr ukázalo, aj trochu komplikovanou požiadavkou. Chcel totiž vyrobiť na mieru predný celokarbónový nosič na svojho Kickbajka.
A to nie hocijaký. Tento nosič mal mať dosť širokú základňu 45 × 35 cm a nosnosť plných 10 kilogramov. Na prvé počutie to nie je až tak veľa, ale keď si predstavíte, ako desať kilová záťaž „drncá“ na nosiči v plnej rýchlosti na mačacích hlavách, tak to už začína byť celkom zaujímavá výzva.
Guido mi okrem jasnej predstavy doniesol do dielne aj komplet kolobežku a dva plastové tubusy, do ktorých chcel ukryť stan a tyčky na stan. Na ich pozdĺžnom umiestnení hneď vedľa kolesa trval z dôvodu nižšieho aerodynamického odporu, čo hneď aj vyargumentoval niekoľko tisíc kilometrovou cestou naprieč Kanadou. Dá sa to celkom chápať, pretože pri takýchto diaľkových trasách a pri silnom čelnom vetre zohrávajú veľkú rolu aj najmenšie detaily.
Vrchná plocha bola definovaná ako platforma na vodotesnú tašku, alebo alternatívne ako nosič na pizzu. To možno ešte neviete, ale Guido sa rozhodol začať si zarábať jazdou na kolobežke namiesto platenia si posilňovne na tvrdý tréning. A to konkrétne donáškovou službou pre viedenskú spoločnosť Fodora, ktorá doručí jedlo z akejkoľvek reštaurácie do ktorejkoľvek časti Viedne. Podľa ciest ktoré vídavam na Guidovom Strava účte, cyklo- a kolobežkokuriéri obsluhujú hlavne centrum.
Ale späť k nosiču. Ako záchytné oporné body na vidlici boli použité navárky z „V“ brzd, stredová blatníková diera a dva novo privarené držiaky nad osou kolesa. Materiál som vybral 14mm karbónové rúrky s 1 mm hrubou stenou a s pozdĺžnou orientáciou vlákien (pultrudované). Vyberal som od 12 mm až po 16 mm, ale dvanástky boli tenké a šestnástky sa mi už zdali zbytočne hrubé.
Celý pracovný postup spočíval v lepení trubiek na tupo priemyselným dvojzložkovým lepidlom AKSION, ručným frézovaním prebytočného lepidla, zaoblením spojov a vystužením s uhlíkovými vláknami. Ono je to tak pekne napísané v jednej obyčajnej vete, ale za tým celým bola neskutočná babračka.
V prvom rade tých spojov je cez 40 kusov, lepenie a ručné frézovanie bolo potrebné niekedy aj na 4–5 krát, až pokiaľ neboli prechody oblé a bez dierok. Koľkokrát som namiešal 50 gramov lepidla a na druhý deň po vytuhnutí išlo 40 g hneď dole…
Po hrubom zlepení a jemnou vyhladení prišlo na rad vystužovanie každého spoja samostatne. A tam už pojem babračka prechádzal do viac výstižnejšieho pojmu začínajúcim na „je…“ :-) Navinúť na každý spoj do kríža 20–30 závitov 6K owingu, potom 10–15 závitov strhávacej pásky a ešte ďalších dvadsať tenkej plastovej sťahovačky, ma bavilo tak prvých šesť hodín. Potom už to prevliekanie cez malé okienka bolo nekonečne monotónne a otravné. A to na druhý deň zase všetko v opačnom garde dolu.
Preto aj celkový čas zhotovenia vyskočil na päť týždňov, čo je doba za ktorú mám postavenú cca tretinu kolobežky. Verte či neverte, ale na tento nosič sa minulo celých šesť metrov trubiek. Teda zostali mi dva malé 8 cm kusy zo štvorice 1,5metrových. Nosič po doplnení ušiek na štyri gumené popruhy a nalakovaní mal hmotnosť niečo cez 1,6 kg.
Maximálna nosnosť a trvanlivosť zatiaľ nebola majiteľom odskúšaná, no podľa jeho slov je nosič pevnejší než zostatok kolobežky :-) Na fotkách je už definitívna verzia nosiča, avšak ešte bez finálneho uchytenie plastových boxov priečnymi popruhami.
Pre prípadných záujemcov o podobný nosič mam však zlú správu. Cena za takýto nosič nie je (a vlastne ani nemôže byť) nízka, pretože ak si spočítam len materiálové náklady plus nejakú minimálnu plácu za hodinu práce, tak vyjde takmer to isté, za čo som manželke kúpil Rodstra.
Záverečnú opíjačku od radosti a následných zopár návštev u psychológa – aby mi z hlavy vytlkol utkvelú predstavu nekonečného navíjania – do tejto ceny nerátam :-)
Další články o karbonových koloběžkách Dušana Demoviče
Vlastní karbonové koloběžky aneb Sú kolobežky ťažké? Postav si karbónovú…
Karbonová sága Dušana Demoviče – díl druhý
Jeden komentář
Spousta dobře odvedené práce. Myslím, že to šlo vymyslet jednodušeji. Třeba profilované tvary z formy..?