Když jeden kotouč nestačí. Ultima Custom Lauf by Dušan Demovič

Lauf z jiného světa

Přední odpružená vidlice islandské značky Lauf se naprosto vymyká všem standardům. Nepruží zde ani péro čili pružina, ani vzduchová patrona, nýbrž dvě šestice plátků ze sklotextilních vláken. Jak už to bývá, tahle vidle byla vymyšlená pro bicykly, nicméně to neznamená, že ji nejde namontovat na koloběžku. Takto jsem ji poprvé viděl na Srazu koloběžkářů v roce 2021 na Kostce Richarda Štěpánka (čtěte a koukejte na fotky, případně si poslechněte podcast zde). A valil jsem voči! Jen na okraj, takhle sranda stojí kolem 25 tisíc korun…

Dušan Demovič je však známý tím, že se standardním řešením – jakkoliv Lauf standardní není ani náhodou – se nespokojí, a i tuto nestandardní (sic!) vidlici upravil. Jak? Prostě ji předělal na dvě kotoučové brzdy. Tak toto jsem fakt na koloběžce viděl poprvé v životě!

Dušan Demovič: Ultima Custom Lauf

Keď má niekto veľa času a príliš kreatívne nápady, môže to dopadnúť „všelibársjako“. Podobne ako s mojou pomerne šialenou prestavbou karbónového Ultima rámu s poradovým číslom: 1…!

Už len pamätníci (a to my na Přibližovadlech jsme – viz tento článek. Pozn. redakce :-)) si môžu spomenúť na moju prvú stavbu. Priehradový rám, plochý krk rámu pozostávajúci z 30mm trubiek v usporiadaní nad sebou. Prvá stavba v konfigurácii 28 × 20ʺ bola v cestnej verzii a spolu so mnou na začiatku najazdila pekné stovky, ak nie zopár tisíc kilometrov. Postupne ju vytlačili kolobežky 28 × 28ʺ, a tak vo finále viacej stála v kúte ako jazdila. 

Ale nakoľko už máme od minulého roku aj oficiálne majstrovstvá Slovenska v Cross kolobehu, prišla myšlienka postaviť na tento event čosi neobvyklé. Ono doma už mám poriadnu Crossku 29 × 29ʺ, ale keďže moji dvaja synovia vyrástli a už veselo pretekajú aj medzi dospelými, vznikol priestor na ďalšiu „terén-kozu“ do domácnosti. Však poznáte tú rovnicu „n+1ʺ… :-) 

Náhody asi neexistujú, pretože postupom času som pomaly zhromažďoval doma v dielni materiál na dvojkotúčovú stavbu na jednom náboji. K tomu sa ešte (opäť náhodne) pridružil inzerát ponúkajúci úplne novú gravelovú Lauf vidlicu za „iba“ 60% ceny novej (pôvodná cena vtedy 990 €). Takže konečne využijem MTB náboj pre dva kotúče na experimentálnu stavbu. Laufka totiž nemá prepojené bočné neodpružené elementy mostíkom ako klasická vidlica. Preto pri prudkom náklone, či radikálnom brzdení sa vie mierne zavlniť. Krúteniu síce bránia ploché lepené pružiny v počte šesť na každej strane, no jediný spoločný element mechanicky spájajúci tieto dva „plávajúce“ nadstavce je 12 mm TA oska. Ak kotúč razantne zastavuje ľavú stranu náboja, prepruží sa ľavý segment a na pravú časť sa sily prenášajú len vďaka krátkym uloženiam osky v segmentoch. Naležato lepené pláty vyrobené (prekvapujúco…) zo sklotextilných vlákien umožňujú pohyb hore-dole, no mali by zabraňovať pohybu do strán. 

A teda iný dôvod na dva kotúče než vyššie opísaný „pseudo“ bočný výkyv kolesa? Vlastne žiadny. Možno iba ak inšpirácia svetom motocyklov, či moja priam „Monkovská“ posadnutosť symetriou. Zhromažďujem teda materiál na ponku a túžba experimentovať ma doslova slepo ženie dopredu. Pragmatická stránka mojej mysle sedí ticho a zakríknuto v kúte a s hlavou v dlaniach si šepká: „Preboha, načo dva kotúče na kolobežku, načo… čo to zase ten Demovič vymýšľa za pi⁺⁺⁺inu…??!!“. 

Kým však zdravý rozum naberie druhý dych a začne konať, beriem do ruky flexu a režem do fungl novej vidlice otvor o veľkosti 6 × 4 cm pre lôžko pravého strmeňa. Ten je klasický Flat Mount od Magury, komerčne dostupný bežný z „normálnej“ ľavej strany. Je však otočený hore nohami, takže pôvodné FM skrutky, ktoré idú v pôvodnej verzii viac menej vodorovne, sú teraz otočené nadol. Do otvoru som dolaminoval nosnú 5mm CF platňu, ktorá vypĺňa celý profil prierezu až k prednej časti nadstavca. Predsa len sily pôsobiace pri brzdení nie sú nijak malé. Strmeň sa teda montuje na karbónovú platňu zalaminovanú do vnútornej konštrukcie vidlice.

Masívnejšie, 2mm kotúče Magura o priemere 160 mm sú identické a stačilo ich len namontovať v tom istom smere. Síce teraz sa nedajú prečítať nápisy na pravom kotúči z pravej strany a ide to len zľava, cez špice :-)

Rám je moja stará klasika… môj vôbec prvý karbónový rám lepený z prefabrikátov – pultrudovaných rúr o priemere 22 a 30 mm (pultruzia znamená, že vlákna sú orientovane výlučne pozdĺžne). Aj napriek tomu, že je to už karbónový „dědeček“ v moje zbierke, drží sa stále výborne. Na zlepšenie torznej tuhosti som na stupátko nalaminoval z oboch strán po dve vrstvy uhlíkovej tkaniny s orientáciou vlákien ±45°a do stredu každého „lavórika“ vyvŕtal dierku na odvod vody. Na zdané koleso som obul terénny 20ʺ plášť „Little Joy“ a osadil MTB blatník. Dopredu išiel drsnejší gravelový dezén. Zadný kotúč je v podstate tak útla pavučinka slúžiaca bez nejakého masívneho odvodu tepla a slúži len na dobrzďovanie či krátkodobý výkon. Však načo aj viac, keď vpredu bude brzdiť hviezdna dvojica.

Brzdové páčky som na úvod použil klasické Magurácke MT5, ktoré si na počudovanie nesú nejako pošramotenú povesť na nete, pričom ja s nimi nemám žiaden problém. Možno to, že sú plastové im nerobí dobrú reklamu, no sú relatívne ľahké a robotu si vedia odviesť dobrú (napr. doťahovací moment odvzdušňovacej skrutky je pod 1 Nm!). Tým, že som pridal o jeden strmeň viacej do hydraulického systému, nastal problém s hydraulickým „prevodom“, kedy jedna páčka s priemerom piestika 10 mm netlačí dva, ale rovno štyri veľké piestiky. Nemýľte si to však s firemnými štvorpiestikmi, tie majú zmenšený priemer na 17 mm (dvojpiestik má priemer 22 mm). Po prepočte vytláčaných plôch by som potreboval páčku s priemerom výtlačného piestika až 19 mm. A taká vo svete MTB neexistuje. Zohnal som síce, ale je to brzdová páka zo skútra a je pomerne masívna. Preto sa na poslednú chvíľu rozhodujem nechať pôvodnú páčku Magura a do pôvodnej hadičky vkladám magurácke téčko a naťahujem hadičku aj do pravého strmeňa. Odvzdušňujem postupne pravú a potom ľavú vetvu hydraulického rozvodu. 

Tým, že som zdvojnásobil plochu piestikov, tak zároveň som o polovicu zmenšil odskok platničiek od kotúča. Predpokladal som, že nastaviť brzdy bude takmer nemožné, aby nešúchali, ale po precíznom vycentrovaní kotúčov odchýlkomerom až do úrovne stotín milimetra a jemnom doladení polohy kotúčov sa koleso točí voľne. A brzdný účinok? No čo vám poviem, páčka má síce dlhší chod, ale bitepoint je veľmi zamatový, jemný a predvídateľný. Stačí len jemne zatlačiť a brzda fakt razantne, ale príjemne spomaľuje. Netreba žiadnu veľkú silu na úplnú stopku ani v prudších klesákoch. No žiadna prudká a ostrá kotva, dej je plynulý a modulácia príjemne priateľská. 

Do hypermarketu optimálne :-)

Tak nakoniec znovuzrodenie Ultimy č.1 stálo za tú námahu. Hmotnosť nejako rapídne nevybočila z mojich štandardov a v porovnaní s hliníkovou konkurenciou je stále v top triede. Jazda je v teréne príjemná, vidlica odfiltruje všetky tvrdé nárazy od kameňov a ostrých hrán koreňov. Čo mi na tejto vidlici chýba, je väčšia citlivosť na malé opakované nerovnosti (aj napriek internetovým testom, kde práve toto filtrovanie drobných nerovností paradoxne chválili). Mechanické pruženie s masívnymi a relatívne tuhými listami jednoducho nevie vychytať takéto drobné „hrby“, ako to napríklad vedia vzduchové vidlice. No len tie nevážia 850 gramov ako táto Laufka… (moja možno o desať – pätnásť gramov viac). 

Kolobežku som začal stále viac brávať na moju drsnú mestskú cestu do roboty cez sídlisko, železnicu a poza hypermarkety, a rýchlo som si začal zvykať na oblé obrubníky, hladké popraskané asfaltové cesty, príjemné rozbité betónky a mäkučké kamienky na ceste…