Na koloběžkách se běžně používá několik dílů, pocházejících z cyklobranže – výjimkou nejsou ani řídítka. Dobrý úchop a řízení je však na našich strojích možná ještě důležitější než na kole a tak není divu, že se řídítkům věnuje často velká pozornost. Minimálně Dušan Demovič tak činí, protože jinak by nevznikl tak dlouhý článek „jen“… o řídítkách.
Už jsem to psal ve svém článku Koloběžkový tuning pro každého – 2. díl – řízení čili kokpit, který Dušan ve svém textu také zmiňuje (díky, Dušane):
Protože koloběžky se nevyrábějí v několika velikostech rámu u stejného modelu (jako bicykly), de facto jedinou možností, jak svůj stroj pokud možno co nejdokonaleji přizpůsobit vlastní postavě, je „šachování“ s řízením. Kokpit je navíc velmi důležitou částí stroje také z toho důvodu, že představuje jediné pevné spojení jezdce s koloběžkou. Když tedy nepočítáme nohy, které však jen stojí a ještě se… střídají :-)
Nechci ale zpětně upoutávat na vlastní článek (který jste už navíc určitě četli :-)). Jde jen o úvod k Dušanově „řídítková historii“, která představuje velmi zajímavou sondu do toho, co všechno (a to tam ani všechno určitě není) je možné na koloběžce použít místo sériové produkce. Užijte si to.
Dušan Demovič:
Řídítka, rajdy, riaditká, handlebars, (bullhorns) či kormáň…
Už v začiatkoch môjho kolobehu som si uvedomoval slabú variabilitu riadidiel na kolobežky. Štatisticky je asi 95 % kolobiek osadených klasickými rovnými MTB, alebo pre odvážnejších časovkárskymi bullhornami. Dať na kolobku niečo iné, ako napríklad cestné či gravelové barany už bolo veľmi ojedinelé. Nie že by ponuka na trhu bola nejako extrémne bohatá, no jazdci v minulosti akosi nemali chuť experimentovať..
Ľady sa však pohli, a špecifické kolobežkárske špeciály sa začali objavovať najprv v dielňach a potom na pretekoch. Prv než začneme písať o mojich vlastných skúsenostiach, pozrime sa ako na túto tému pozerajú na západ od našich hraníc, na kolobežkovú veľmoc so skratkou CZ. Webová stránka Priblizovadla.cz rozoberá pomerne podrobne celú tematiku kinematiky, statiky a držanie kolobežky z pohľadu takmer až „kvantovej fyziky…“ :-)
https://priblizovadla.cz/kolobezkovy-tuning-pro-kazdeho-2-dil-rizeni-cili-kokpit/
a plus ešte aj z témy nastavenia výšky:
https://priblizovadla.cz/spravna-vyska-nebo-spravne-nastaveni-riditek-tot-otazka/
Na ďalšom českom kolobežkovom serveri z Brandýse nad Labem (Kickpoint.eu) som našiel jeden vcelku zaujímavý článok:
https://www.kickpoint.eu/cs/aktuality/praxe-gravelovych-riditek
aj s nemenej zaujímavým riešením ergonómie karbónových „rohov“ s dvoma úchopmi. Jeden pretekársky, vzdialenejší s brzdami na dosah, a druhý bližšie k jazdcovi (s vyššou polohou tela) a pohodovejší od tvorcu Láďu Bartůnka.
Ak sa prenesiem ešte o ďalší poriadny kus na západ, do Holandska, tak tam karbónový guru Piet Groenveld vyrába vlastnú verziu pomerne širokých ergonomických riadidiel.
A ako si napríklad s variabilným úchopom poradila zámorská firma Surly špecializujúca sa na expedičné bajky a gravely s ponukou hliníkových riadidiel…?
https://surlybikes.com/parts/handlebars
No aby sme uzavreli „svet“ (z východu), stačí si jednoducho na Aliexpresse dať do vyhľadávača: „carbon gravel H handlebars“ a máte tam hneď zopár zaujímavých kúskov použiteľných na kolobežku… a keďže ponuka je široká, tak vyberám aspoň jedny:
Čo priniesli naše (moje) lúky a háje
Kto poznáte moju večne nespokojnú povahu ohľadne ergonómie a technických vychytávok, určite viete, že toto sa nedalo nechať len tak bez povšimnutia. Ako poriadne chytiť kolobežku mi vŕtalo hlavou už od samých začiatkov a tento článok je len krátke zhrnutie mojich experimentov na 31,8 mm širokej rúrke. Prvou mojou osobnou skúsenosťou s doslova „lastovičkou“ boli dozadu zahnuté hliníkače Schwalbe, ktoré som si odskúšal na Guidovom stroji pri jednej z prvých kolobežkových návštev Viedne. Ruky boli posunuté viac vzadu, na kolená dostatok priestoru… na dlhé vytrvalostné trate vynikajúca alternatíva. Ale čo preteky…?
Prvým pokusom bolo zrezanie koncoviek a nalepenie pod väčším uhlom na klasickom kombe riadidlá/predstavec, ktorý som osadil na kolobežku č. 1. Taký karbónový variant „Schwalbe style“. Riadidlá som jazdil aj v klasickom usporiadaní s predstavcom dohora, ale aj opačne. Ruky boli uvoľnenejšie než na rovných MTB-čkach a riadidlá zopár rokov jazdili rakúske nížiny, aby sa vrátili späť na výmenu za novší typ. Dodnes figurujú v dielni ako záložné.
V tejto dobe som dával dokopy Wolfera vo verzii gravel, a tak museli ísť pekne vyosené barany. Keďže boli jedny prasknuté cestné barany v dielni, niečo sa porezalo, niečo polaminovalo a na svete boli zákazkové kick – gravel barany s ergonomickejsím úchopom za telo cestnej brzdy.
Ďalším pokusom bolo zrezanie a otočenie TT riadidiel do protismeru na moju Ultimu Aero. Pozícia opäť o čosi ergonomickejšia, no po čase mi vadilo, že držím v ruke len nejaký odstávajúci kus čohosi a nedržím priamo hlavný nosník riadidiel. Niekde v tomto čase sa mi do rúk dostali známe hliníkové „Háčka“ od Kostky. Pri nich som už mal pocit, že konečne držím rajdy pevne v rukách, no ich rovnobežný uhol nebol pre mňa nejako šťastne riešený.
Pri tvorbe ďalšieho, ultraľahkého rámu Ultima Light sa naskytla možnosť zaexperimentovať s poriadnymi „Háčkami“. Výsledkom boli pomerne kompaktné, dizajnovo vydarené a ergonomicky uspokojivé „bočné chytače…“ :-) Dizajn sa mi natoľko páčil, že neskôr dostali aj pekné kožené, na mieru ušité gripy. Kde skončili netuším…, ale ak ste ich niekde videli, pripomeňte mi, že ku komu išli…
Podobne, no o čosi širšie sa ocitli na ďalšom ráme Ultima. V podstate identické (až na tu šírku) a vlastne na inom ráme jazdia k plnej spokojnosti synátora dodnes.
Jedným z funkčných experimentov sa stala výroba kokpitu na Ultimu Lefty. Tam som sa nechal riadne uniesť, a riadidlá boli dokonca s okapotovaným tachometrom uprostred. Bočné, masívne Háčka išli takmer rovnobežne s osou kolobežky, no vpredu sa dvíhali v pomerne veľkom uhle nahor. Škoda, že skončili ako exponát na stene, pretože boli vcelku funkčné a neunavujúce na dlhších trasách. Pochovala ich slabšia torzná tuhosť kolobežky.
Po tomto experimente prišlo obdobie, kedy sa dĺžky bočných gripov začali predlžovať. Riadidlá, ktoré som ponúkol na odskúšanie, boli pozitívne prijaté a mnoho z nich už aj zostalo u „skúšobných jazdcov“. Koľko ich bolo vyrobených ani nemám prehľad, lebo jedno obdobie som to „sypal“ z dielne jedno za druhým a dosť ich išlo do sveta samostatne, ako aj spolu s rámovými setmi. Či sa používajú, alebo visia niekde na klinci v garáži ťažko povedať . Extrémom boli zákazkové „Háčka“ s 18 cm rohmi dopredu a 12 rohmi dozadu. Na pohľad také malé jelenie parožie, len škoda, že nemám nikde fotku…
Jedno z posledných experimentátorských období bolo laborovanie s podperou na zadnú vonkajšiu časť dlane. Výborne sa k tomu hodia ploché Alíkovské lacné „bullhorny“, ktoré stačilo narezať pod určitým uhlom a hneď vznikla plocha na podporu dlane, čím sa výrazne zvýšila komfortnosť jazdy aj dlhších vzdialeností. Tu som vyskúšal aj veľmi ostrý uhol voči klasickým „Háčkam“, ktorý mne osobne sadol najviac, pretože som si všimol, že takýto tvar mi lepšie prerozdelí záťaž a zároveň umožní rýchlejšie reakcie pri jazde. Rajdy vznikli vo viacerých variantoch, pričom jeden jazdi v Prahe, druhý v Michellhausene a tretí u mňa, a preto mám možnosť porovnávať rôzne prístupy a techniku, čo mi pomáha zdokonaľovať svoje jazdecké schopnosti.
A keďže stále rád experimentujem, minulý rok u mňa vznikli aj tieto prototypy vyrobené úplne od začiatku aj vrátane integrovaného predstavca. Je to opäť na all Lefty kolobežku. Pokúšal som sa na druhý pokus vyrobiť dostatočne pevnú leftynu, no po otestovaní bola z kategórie pretekárska ultra pevná bohužiaľ preklasifikovaná opäť na viac menej tréningovú, pretože v torznom krútení to nie je to, čo od karbónu očakávam.
Aktuálne posledný prototyp sa momentálne vyrába podľa zadania budúceho majiteľa Ultimy, a to hneď k fajnovým časovkárskym hydraulickým brzdám. Preto aj to vyvýšenie smerom k brzdám, aby pri prechode nevznikal hrb. Myslím si, že aj napriek extrémne malej šírke je to vcelku použiteľný pretekársky koncept. Uvidíme ako sa osvedčí pri prvej skúšobnej jazde a ako bude s nimi spokojný nový majiteľ.
No a pre pobavenie je tu ešte zopár obrázkov riadidiel, ktoré (možno našťastie) neprešli do fázy výroby, keďže boli v dostatočnom predstihu identifikované ako slepá vetva vývoja… Kto tam nájde Batmana…? :-)
