Vlastní karbonové koloběžky aneb Sú kolobežky ťažké? Postav si karbónovú…

V naší rubrice Tuning najdete jak úpravy sériově vyráběných koloběžek, tak i pár povedených individuálních staveb celých strojů. Poprvé zde ale nyní ukazujeme vlastní konstrukci koloběžky, respektive koloběžek, které jsou… celokarbonové. Na svědomí je má Dušan Demovič, který nám k tomu napsal svůj „konstruktérský příběh“. Protože jsem přesvědčen, že Češi stále ještě slovenštině rozumí, ponechávám jej v původním znění.

Jen ještě dodávám – Dušan svoje stroje nevyrábí „na kšeft“, ale pro vlastní potěchu a poježdění. A úplně poslední info ode mě: V následujícím textu a na fotografiích uvidíte stavbu karbonových koloběžek s trubkovým příhradovým rámem, na poslední fotografii v galerii pak ještě ukázku třetího stroje – tentokrát koloběžky s koly 28/28″, která bude mít rám z karbonového monokoku.

Dušan Demovič: Sú kolobežky ťažké? Postav si karbónovú…

Moje kolobežkové začiatky boli mierne rozpačité. Prvá Yedoočka s kolesami 16/12″ bola síce primárne určená pre manželku do práce, ale sem tam som sa previezol aj ja. Druhým kusom v rodine bol jazdený a lacný Worker s akože dospelými kolesami, ale aj to bola iba verzia 20/16″. Stačilo však raz zablúdiť na server známeho českého výrobcu, a hneď mi bolo jasné na čom jazdia skutoční machri…

Ešte dodnes mam v pamäti ako som hltal všetky informácie a s údivom čítal detailné porovnávanie kolobežiek s kolesami 28/18″, 28/20″ a 28/28″. Tak obrovské kolesá na kolobežke som si ani len nevedel predstaviť. V tej dobe som už mal objednané 20″ karbónové kolesá s úmyslom postaviť „full carbon“ v tejto „mestskej“ veľkosti. To bol môj pomyselný strop, pri ktorom sa mal pocit že to predsa musí stačiť. Našťastie som práve v tej dobe natrafil na malú a skromnú bratislavskú komunitu kolobežkárov (konkrétne dvojčlennú… :-)), kde mi bolo po odskúšaní úplne jasné že pod predných 28 palcov už nikdy nepôjdem.

S karbónom som už nejaké skúsenosti mal, ale i tak som si hneď na prvý krát netrúfol na stavbu laminovanú do formy. Voľba teda padla na polotovar, a to konkrétne na rúry o priemere 30 mm od nemeckého výrobcu. Pôvodný zámer, zmestiť sa do približne prepočítaného množstva 4,5 metra nevyšiel, a tak bolo potrebné počas stavby ešte doobjednať pomerne drahý materiál.

Samotné spoje boli lepené metódou pokus–omyl, kedy som skúšal viacero variant. Tie verzie spojov, ktoré neprešli záťažovými testami sa ďalej nedostali. V podstate sa osvedčil iba jediný spôsob spoja, a to lepený natupo s vnútornou stojkou z karbónovej 6mm platne a masívnou omotávkou uhlíkovým rowingom vedenými do kríža. Konštrukciu som riešil ako čo najjednoduchšiu možnú, pretože stále nebolo isté čo za výtvor bude na konci môjho snaženia. Rovnako ako funkčný prototyp, mohla to byť aj pomerne drahá kopa narezaných a nepoužiteľných trubiek.

Prvú nováčikovskú daň si vybrala predná časť stupátka, ktorá nejde pekne dohora, ale je zakončená vodorovne a „natvrdo“ s ostrými hranami dvojice nosných rúr. To je detail, ktorý sa chystám doriešiť, pretože už dvakrát som sa touto hranou „zavesil“ o prekážku na ceste v plnej rýchlosti a preletel som cez rajdy. Podobne na tom bola aj jednoduchá zadná stavba, kedy len obyčajne sólo trubky dosť pružili a bolo potrebné pridať výstuhy. Cela stavba rámu bola pomerne zdĺhavá, pretože každý spoj si vyžadoval zopár hodín vytvrdzovania počas ktorých sa nedalo hýbať so zostatkom.

Hlavové zloženie je typu tapered s 1,5palcovým spodným ložiskom. Hlavová rámová rúrka je takisto vyrábaná na kolene pomocou jednoduchého prípravku a ložiská sú zapustené priamo do karbónu. Hmotnosť rámu bola veľmi sledovanou veličinou, pretože keď už sa robí z karbónu, tak je priam psou povinnosťou dosiahnuť čo najnižšiu hmotnosť. Prvá verzia mala čosi málo nad 1,5 kilo, následnými výstužami sa dostala na konečných 1,64 kg vrátane ložísk hlavového zloženia.

Karbónové kolesa (made in Tchai-wan) boli obuté do ľahučkých plášťov Schwalbe Durano a vybavené iba jedným kotúčom vpredu. Asi tu ešte nepadla zmienka o mojej úchylke smerom k hydraulickým kotúčovým brzdám… ale ku karbónovým kolesám si jednoducho neviem predstaviť inú brzdu než kotúčovú. A keď kotúčová tak rovno hydraulika. Hmotnosťou, ako aj cenou vyhovovala málo jazdená Formula R1.

Veselou príhodou, ktorú rád v súvislosti s mojou kolobežkovou prvotinou rad spomínam, bola reakcia mojej manželky. Ešte počas stavby som si ako správny gramár spísal hmotnosti všetkých použitých komponentov pekne pod seba, a v jeden večer som v obývačke rátal, aký level vlastne dosiahnem. Samozrejme hmotnosti som si písal v technicky správnej veličine a to v gramoch. Pri kolesách som napísal 980 a 860, rám bol s najväčším číslom 1 650 a plus kopec ďalších položiek s nižšími ciframi.

Po zrátaní, podčiarknutí a zapísaní záverečného čísla 4 680 sa manželka, pozerajúc mi cez rameno, zhrozila a s výhražne zdvihnutým hlasom sa ma pýta: „To už si do tej kolobežky toľko vrazil?!!!? (Pre lepšiu ilustráciu, 4 680 Euro je cca 127 000 českých korún.) Po pár sekúnd trvajúcom tichu som  pokojným hlasom odpovedal: „Áno… zdá sa ti to veľa miláčik?“ Našťastie netrvalo dlho uviesť tie čísla na pravú mieru. Záverečná hmotnostná bilancia len mierne prekročila odhadový limit a vo finále  sa ustálila na celkom pekných 4 725 gramoch.

A je to aj cítiť. Kolobežka je veľmi ľahká a vďaka kompletnému osadeniu na keramických ložiskách sa nádherne a hladko kĺže po ceste. Svetlá výška okolo 4,5 cm a už spomenutá ostrá hrana na ráme vpredu ma nútia neustále sledovať cestu a vyhýbať sa potencionálnym „kotvám“. Aj napriek tomu, je tento stroj používaný takmer denne na cestu do práce a späť. Cela konštrukcia je naddimenzovaná, a v pohode uviezla aj 135 kilového kolegu, pri ktorom som mal skorej obavu o výplet predného kolesa. Koleso totiž pri takto nízkom a ľahkom ráfiku má doporučenú váhu jazdca 85 kg.

Jediným nedostatok tejto stavby, vyplývajúcim z plochej trubkovej konštrukcie je nižšia hodnota torznej tuhosti oproti hliníkovým či oceľovým rámom. Ale tento problém som riešil od podlahy až pri mojej ďalšej karbónovej konštrukcii… ale o tom až nabudúce.

Fotogalerie karbonových koloběžek Dušana Demoviče

[Ukázat náhledy]