Jak se řekne slovensky kočka? (Karbonová) Mačka Maroše Lenčéše přijíždí

Maroš, jak jste se dozvěděli v úvodu, patří mezi stálé přispěvatele Přibližovadel, který pravidelně představuje svoje dílo v rubrice Tuning – hlavně však je to neúnavný stavitel originálních karbonových koloběžek. Tedy s výjimkou zmíněného K-biku K5, kterého jednoduše „metamorfoval“ z oceli na karbon :-) Nebudu dál zdržovat svými řečmi a půjdu rovnou k mailu, který jsem od něj před nedávnem dostal:

Ahoj Peter!
Uplynul nejaký čas a ja Ti zase píšem o ďalšej kolobežke :-) Ďalší nový originál je na svete. Vďaka tomu, že malé červené kakáčko (to nie je preklep ale prezývka od Jiřího Jaryna) má u mojich dvoch detí nečakaný úspech, chcel som pokračovať v tradícii a vyrobiť Eliške druhú kolobežku. 

Maroš Lenčéš o karbonové kočce

Výroba tejto (Mačky) mi trvala dva mesiace.

Stránka Priblizovadla.cz ukrýva kdesi hlboko v komentároch pod už mne neznámym článkom jednu dôležitú vetu: ,,Přímá vzdálenost mezi dorazem paty a řídítky by měla být cca 0,6× výška jezdce. Výška řídítek nad stupátkem (ne nad zemí) 0,42 až 0,49× výška jezdce.“ (Jde o článek Prostor pro jezdce aneb geometrie stavby koloběžky z pohledu závodníka. Pozn. redakce)
Doložím si k tomu: ,,plus mínus, z toho sa nestrieľa“ a môžem začať.

Našiel som plášte Maxxis Hookworm, ktoré sa dajú fúkať do 7,5 Bar. To by malo zaručiť nízky valivý odpor. Kolesá som použil klasické, len som vymenil ťažké náboje za ľahučké Kinetixi.

Keď som mal kolesá hotové, odmeral som výšku jazdca a vypočítal potrebné vzdialenosti. Položil som kolesá na kartón a nakreslil som rám kolobežky. Maketu som vystrihol a obkreslil som kartónové časti rámu na dosku sendvičovej peny Herex. Teda z Herexu som vyrezal vidlice a rámovú ,,trubku – valec,, , no stupátko som mal vyrobené už pred rokom, keď som skúšal kombinovať rôzne materiály pre stupátko na Žiletku.

Hlavovú rúrku som vyrobil podľa návodu od Pieta G. (Hliníkový kužel s ložiskami potrieť vazelínou, nalepiť naň strečfóliu a potom karbón so živicou. Celé to stiahnuť a upiecť. Ízy :-))

Podobne som vyrobil krk vidlice, ktorý som zasunul do herexových nôh vidlice. Náboje Kinetix majú originál 5mm rýchloupínak, ktorý som ja nahradil ,,pevnou oskou 5 mm“, alebo to radšej nazvem inbus. No nie kvôli tuhosti, ale aby nič neprečnievalo z rámu. 

Karbónové vložky, jednu s čiastočne kovovým závitom, druhú hladkú som tiež osadil do vidlice a začal som vidlu obaľovať. Najprv jednosmerom, upiecť, potom zasa jednosmerom, upiecť, potom som dal vrstvu 280 g/m² tkaniny, upiecť, potom pár vrstiev už len epoxidu a pečenia, a samozrejme po každom pečení treba ošmirgľovať prípadné nerovnosti, a je to. Vidla ako vyšitá.

Do zadnej vidlice som napasoval V-brake. Tu sa chcem poďakovať kolobezky-pro-dospele.cz za veĺmi rýchle dodanie káčkovských brzdových čapov. Vďaka!

Riadítka majú tvar, potrebný na správnu vzdialenosť od dorazu päty a od zeme, ale zároveň aby zápästie nebolo moc zohnuté a ešte aj holeň odrazovej nohy, aby mala priestoru až až.

Ježka do vidlice som vyrobil rovnako ako vložky osiek a závitové vložky na upevnenie blatníkov a bidonu, namotaním karbónového rovingu s kúskami tkaniny na naseparovanú skrutku. Ježko je vo vidlici prilepený navždy.

Vnútorné vedenie bowdenu je karbónový tunel o hmotnosti 27 g. Vyrobený normálne ako sa robia rúrky, iba namiesto hliníkovej tyče som použil hadičku, aby mal výrobok presný tvar zákrut.

Aby to nebolo také jednoduché, pokúsil som sa ofejkovať jeden predstavec. 

S výsledkom som spokojný, aj keď som musel riadítka prilepiť sekundovým lepidlom, lebo sa otáčali.

Kolobežka potrebuje košík. Na školskú tašku. Košík je vyrobený najprv rovnako ako tunel pre bowden a potom zosilnený ďalšími vrstvami karbónu. Upnutý je na rám kolobežky, čo som niekde čítal, že je to lepšie pre riadenie.

Ďalšou novinkou je šmirgel zo spodu stupátka. Netuším či je to správna voľba, uvidíme.

So skúsenosti s blatom na Golemovi som na Mačke nechal 30 mm priestoru medzi plášťom a vidlicou vpredu aj vzadu. Táto ideálna medzera bola následne zmenšená blatníkmi na 15 mm, ale tie sú na kolobežku do školy nutné.

Eliška si vybrala dúhovú farbu. Farby v dúhe sa prekrývajú, preto som kúpil 6 sprejov autolaku. Tu sa chcem poďakovať mojej manželke, že pomohla Eliške sprejovať, lebo naša malá prváčka mala fyzický problém stlačiť spúšť spreja, ale hlavne za to, že ja som chcel sprejovať halabala a ona podľa dúhy pekne do radu. Vďaka zlato. A výsledok je dokonalý.

[Ukázat prezentaci]